Seizmológovia zaznamenali znaky možného výbuchu neďaleko podmorského
plynovodu Balticconnector. Nórska seizmologická výskumná organizácia
Norsar uviedla, že stanica na juhu Fínska hlásila udalosť s magnitúdou
1,0.
"Vieme, že príčina nie je prirodzená, pravdepodobne išlo o ľudskú
činnosť. Kto, prečo a ako to urobil? Nedbalosť, alebo úmysel? Na tieto
otázky ešte treba odpovedať," napísal Karis na Facebooku po príchode na návštevu Južnej Kórey.
"V myšlienkach som stále doma, kde naďalej prichádzajú nové informácie o poškodení," dodal. Z činnosti bol evidentne vyradený aj komunikačný kábel na dne mora, ktorý spája obe krajiny.
Prezident uviedol, že bezpečnosť dodávok plynu a cezhraničné internetové spojenie Estónka nie sú ohrozené.
"Je však jasné, že je potrebná väčšia ostražitosť, väčšia spolupráca a
väčšie zdroje na zaistenie bezpečnosti Baltského mora a nášho
pripojenia a kritickej infraštruktúry," doplnil Karis.
Aj Fínsko je presvedčené, že poškodenie spôsobil vonkajší zásah.
Prezident Sauli Niinistö a premiér Petteri Orpo sa v utorok vyhli
otvorenému vyjadreniu o sabotáži alebo že podozrenie padá na Rusko.
Obaja hovorili o "vonkajšej činnosti", ktorá spôsobila únik z
podmorského plynovodu Balticconnector.
Pred rokom sabotážne akcie vážne poškodili plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2 v Baltskom mori, spájajúce Nemecko s Ruskom.
Stále nie je jasné, kto za nimi stál. Dávajú sa však do súvisu s
inváziou Ruska na Ukrajinu a snahou európskych krajín zbaviť sa
závislosti od ruských energií.
Litovský minister pre energetiku Dainius Kreivys vyzval po najnovšom
incidente na silnejšiu ochranu energetickej infraštruktúry v Baltskom
mori. "Najzraniteľnejšia infraštruktúra sa nachádza mimo pobrežia a je ťažké ju chrániť," povedal pre litovský rozhlas. "Zrejme
potrebujeme ešte vyšší stupeň monitorovania, ešte vyšší stupeň ochrany.
A zrejme potrebujeme ... spoločné opatrenia a deľbu práce pri
zisťovaní, kto to robí," dodal Kreivys.